05 apr

Obrazy minulosti

Folklórne tradície majú na Slovensku pevné a dlhé korene, zapustené v ľuďoch. Počas roka ustupujú do úzadia, na povrch sa dostávajú „modernejšie “ starosti ľudí.

Nezabudnuteľnosť kultúrneho bohatstva však v správnej chvíli opäť zasvieti vo svojej kráse a vystúpi do popredia ako kráľovná. Tak sa stalo i v posledné marcové dni v Diviakoch nad Nitricou. Už každoročne kultúrna komisia v obci organizuje podujatie k sviatkom Veľkej noci, tentoraz pod názvom Vitaj Veľká noc. „Táto výstava, či stretnutia sa stali akousi tradíciou v tradíciách, “ hovorí Oľga Domanická, predsedníčka Kultúrnej komisie v Diviakoch nad Nitricou. „ Snažíme sa nielen o to, aby pekné zvyky našich rodičov, starých rodičov neupadli do zabudnutia, ale aj o malé zastavenie v bežných dňoch. O smiech, spev, ktorý prinášajú medzi obyvateľov naše folklórne skupiny- či už Studnička alebo Bukovec. “ Tri dni plné možností. Ten, kto si našiel čas zastaviť sa, mohol pookriať pri výrobkoch detí zo základnej či materskej školy, nabrať za hrsť nápadov do svojej domácnosti alebo sa naučiť výrobe korbáčov či píšťaliek. V posledný marcový deň rozveselili dušu vystúpenia najmladších detí z MŠ a folklórnej skupiny Studnička. Deti zo Studničky zároveň oslávili desiate a určite úspešné výročie svojho pôsobenia. „Sme hrdí na naše ratolesti, veríme, že budú pokračovať aj naďalej v tejto činnosti,“ s nádejou v hlase hovorí predsedníčka kultúrnej komisie. Podujatie sa ukončilo, ako inak, spevom, smiechom a prekáračkami FS Bukovec. Veríme, že dobrá nálada a optimizmus nezostali len v kultúrnom dome, ale každý si z nej odniesol medzi svojich blízkych do bežných dní.

05 apr

Tekvicová show

Osudovo známy piatok trinásteho nemusí byť jednoznačne nešťastný.

Dôkazom toho je tekvicová šou, ktorú práve v tento magický deň usporiadali žiaci Základnej školy v Diviakoch nad Nitricou pre seba, rodičov a všetkých obdivovateľov tekvicových prekvapení. „Pripravili sme už 5. ročník. Spočiatku to bola len samotná tekvicová šou, ale pre obohatenie sme pridali aj jesenný jarmok,“ vysvetľuje Elena Mišejová, vychovávateľka a organizátorka podujatia.
Žiaci predávali výrobky svojich rúk a prispeli tak možno troškou, ale určite s veľkou radosťou na pomôcky pre seba a svojich spolužiakov. „Taktiež sme prehliadku rozšírili o tvorivé dielne, kde deti pracovali v skupinkách pod vedením učiteliek a ukázali obzory svojej fantázie a šikovnosti,“ hovorí Elena Mišejová. Areál pred základnou školou sa z minúty na minútu menil. Prinesené tekvice a tekvičky ani zďaleka nepripomínali zeleninu zo záhrady. Všetko ožilo. Strašidlá, čarodejnice, víly a rôzne jesenné variácie – ako inak- z tekvíc, určite zaujali nielen pozornosť poroty. Výtvory z dielne žiakov, či už najmenších prváčikov alebo tých najstarších deviatakov, potešili a navzájom obohatili tvorcov i obdivovateľov. My veríme, že magický deň- piatok trinásteho v budúcom roku bude rovnako nezabudnuteľný ako tento.

06 apr

Jar na dedine

Sviatky jari sú opäť tu a s nimi aj jubilejný, 10. ročník výstavy Jar na dedine v Diviakoch nad Nitricou.

Už tradične ju organizuje kultúrna komisia pri obecnom úrade. „Cyklus podujatí sme prebrali po komisii pred nami. Oni začali rozvíjať túto myšlienku už v roku 1996 a my sme na ňu s radosťou nadviazali,“ hovorí Margita Baková, predsedníčka komisie. Výstava sa konala počas piatich dní. „Nechceme robiť jednorazovú záležitosť. Každý deň sme ľuďom ponúkli niečo iné. Pre deti a mládež, v strednom veku i starších.“ Každý, kto chcel, si mohol nájsť tú svoju chvíľku pre seba. V sále plnej výrobkov šikovných rúk tváričky najmenších rozžiaril kuchárik a obor z ochotníckeho divadla z Lehoty pod Vtáčnikom. Tí skôr narodení si s úsmevom zaspomínali na dávne studené oblievačky pri predstavení folklórneho súboru Bukovec. Nedeľa, posledný deň výstavy, patrí vždy celej obci. „Aj obyvatelia môžu prezentovať svoju činnosť. Tento rok to boli perníčky a kraslice, taktiež modelovanie zvierat z balónov,“ vysvetľuje predsedníčka. „Deti sa v tento deň prezentujú nielen svojimi výrobkami, ale najmä vystúpeniami. Je to chvíľa pre rodičov či starých rodičov.“ Maľované vajíčka, farebné veľkonočné zajace, papierové výtvory…To všetko mali ľudia možnosť oceniť svojou prítomnosťou na výstave. „Najväčším dodávateľom výrobkov je Špeciálna základná škola v Nitrianskom Rudne, ale ani deti z našej školy sa nedali zahanbiť, “ usmieva sa Margita Baková. Vystúpenie detského folklórneho súboru Studnička, žiakov zo ZUŠ v Bojniciach a tých najmenších z materskej školy bolo ukážkou, že folklórne zvyky a tradície majú správny základ a my sa nemusíme báť, že Veľká noc sa stane len obyčajným dňom v kalendári.

30 jan

Vatikán údajne získal zázrak Jána Pavla II.

Vatikán pravdepodobne získal zázrak, ktorý poslúži ako ďalší krok k tomu, aby bol zosnulý pápež Ján Pavol II. vyhlásený za svätého. Ako dnes informoval Slawomir Oder, postulátor beatifikačného procesu Jána Pavla II., zázrakom je prípad francúzskej rádovej sestry, ktorá sa z lekárskeho hľadiska nevysvetliteľne vyliečila z Parkinsonovej choroby – tou trpel aj zosnulý pápež.

Oder upresnil, že ide o relatívne mladú mníšku, ktorej meno však zatiaľ odmieta uviesť. Z Parkinsonovej choroby sa vyliečila, keď Jána Pavla II. po jeho smrti z 2. apríla v modlitbe prosila o pomoc.

„Bol som dojatý, keď som si uvedomil, že rovnaká choroba, ktorá trápila Svätého Otca, bránila aj tejto sestre v jej povolaní,“ uviedol dnes Oder v telefonickom rozhovore pre agentúru Reuters. „Pre mňa je to ďalší znak Božej kreativity,“ podotkol Oder, ktorý spresnil, že mníška pracovala na novorodeneckom oddelení.

Cirkevný tribunál teraz začne z formálneho hľadiska dôslednejšie a detailnejšie skúmať mníškino zázračné uzdravenie. Procedúra, ktorá by mala viesť k svätorečeniu Jána Pavla II., sa začala v máji, keď rímska arcidiecéza zverejnila edikt žiadajúci katolíkov predložiť dôkazy proti alebo v prospech svätosti zosnulého pápeža.

Na to, aby mohol byť vyhlásený za blahoslaveného, je potrebný jeden dokázaný zázrak, ktorý musí byť dôsledkom modlitieb žiadajúcich Jána Pavla II. o príhovor u Boha. Zázrakmi sú zvyčajne prípady fyzického uzdravenia, ktoré lekári nedokážu vedecky objasniť. Medzi vyhlásením za blahoslaveného a svätorečením musí byť zaznamenaný ďalší zázrak.

Oder uviedol, že po smrti Jána Pavla II. dostal tribunál mnoho svedectiev od veriacich z celého sveta, v ktorých tvrdili, že po modlitbách k zosnulému pápežovi dosiahli všetko, o čo prosili. Oderov úrad kontaktovali aj ľudia, ktorým modlitby k pápežovi pomohli – napr. k uzdraveniu – ešte za jeho života. Relevantné sú však len tie zázraky, ktoré sa udiali po pápežovej smrti.

Postulátor poznamenal, že on i členovia komisie považujú Jána Pavla II. za svätého už teraz. Zatiaľ však podľa jeho slov nie je možné odhadnúť, ako dlho byrokratická schvaľovacia procedúra vatikánskym úradom potrvá.