DEJINY OBCE
Najstaršie dejiny obce sa prelínajú z cirkevnými dejinami. V 13. storočí boli Diviaky nad Nitricou obývané dvomi rodinami. V kostolných Diviakoch- dnešná Ulica, bývala rodina Diviackovcov, v trhových Diviakoch- dnešná Dedina, bývala rodina Csermendyovcov. Táto vymrela v 16. storočí.
Ťažba zlata zrejme nebola výnosná, lebo dlhý čas niet o zlatých baniach žiadnej zmienky. Až v roku 1575 sa spomína, že ťažba zlata bola predmetom dlhoročných sporov. Došlo to až tak ďaleko, že bane na ťažbu zlata koncom 17. storočia zanikli.
Koncom 16. storočia Csermendyovci vymreli po meči. Ich majetok pripadol Ujfalussyovcom.
V priebehu 16. a 17. storočia hrozilo v našom kraji turecké nebezpečenstvo. V kraji vyčíňali lúpežné bandy, ktoré sa začiatkom 17. storočia tak rozmohli, že sa nimi muselo zaoberať aj župné zhromaždenie v Nitre.
V roku 1663 Diviaky nad Nitricou vyplienili Turci. Píše o tom L. Paulíny v dejepise superintendencie nitrianskej.
Táto nepokojná doba, 30- ročná vojna, lúpeže a rozmach zbojníctva mali nepriaznivý vplyv na hospodársky život obce. Bolo tu 7 poddanských a 6 železiarskych rodín. Z toho 10 slovenských a 3 maďarské.
Začiatkom 19. storočia prišli do Diviak nad Nitricou prví židia. Zaoberali sa predovšetkým obchodom a za niekoľko rokov nadobudli značný majetok.
Významný rok 1848 zastihol obyvateľov vysilených a zdecimovaných cholerou, ktorá tu vyčíňala od roku 1831. Len v tomto roku zomrelo v našej obci 112 ľudí.
MAJETKOVÉ POMERY v tomto období:
Ľudia sa živili prevažne poľnohospodárstvom a nádenníctvom. V roku 1871 bol zárobok muža na deň 30 grajciarov, ženy 20 grajciarov a deti zarobili za deň 10 grajciarov. V obci sa chovalo 26 kráv, 34 volov, 18 koní, 20 ošípaných, 55 oviec a 66 kôz. V obci v tej dobe boli 2 mlynári, 1 mlynársky tovariš, 1 mäsiar, 1 výčapník, 1 kováč, 2 obuvníci- šustri, 1 stolár a 1 kolár.
Celková životná úroveň koncom 19. storočia bola veľmi nízka. Ľudia bývali v domoch, kde sa v jednej izbe tlačila početná rodina spolu zo zvieratami. Komín na dome nebol. Dym sa valil z ohniska von oknom alebo otvorenými dverami. Posledná dekáda 19. storočia predsa len priniesla do obce určitý aj keď nie príliš výrazný pokrok. Poľnohospodárska produkcia sa postupne zvyšovala.
Celkový vývoj druhej polovice 19. storočia charakterizovali feudálne vzťahy v ekonomickom, sociálnom, politickom i kultúrnom živote. Väčšina pôdy zostala v rukách pozemkovej aristokracie, ktorá bola príslušníčkou maďarského národa. U nás to boli Rudnayovci, krorí vlastnili prevažnú časť ornej pôdy a lesov. Zachovanie feudálneho veľkostatku zabránilo schudobnelému bezzemkovi prístup k pôde, na ktorej by hospodáril. Pribúdajúci počet obyvateľstva a celková chudoba nútili ľudí opúšťať rodný kraj a hľadaťzamestnanie v zahraničí. Maďarizácia, chudoba, zaostalosť. Tak by sa dala charakterizovať úroveň nášho ľudu na prelome 19. a 20. storočia.
Obyvateľstvo v tomto období:
Všeobecný súpis Nitrianskej župy v rokoch 1778- 1789
V Diviakoch nad Nitricou žilo 171 obyvateľov, v Baštianke 28, v Besnákovej Vsi 88 a v Somorovej Vsi 55 obyvateľov.
Rok 1867- Diviaky mali len 237 obyvateľov, teda o 52 menej ako v roku 1828.
Rok 1873- 388 obyvateľov.
Rok 1900 a sčítanie ľudu
Naša obec mala vtedy 422 obyvateľov. Z toho slovenčinu ako materinský jazyk malo 372 obyvateľov, 27 obyvateľov udávalo maďarčinu ako materinský jazyk, 22 nemčinu a 1 obyvateľ chorvátčinu.
(zdroj:kniha Diviaky nad Nitricou)